Vdp.Ján Venger

Veľadôstojný pán dekan Ján Venger bol ďalším rodákom z Černíka, ktorého si Pán Boh vyvolil za svojho duchovného pastiera. Narodil sa práve v období, keď Európou zúrila I. svetová vojna. Pochádza z roľníckej rodiny. Jeho rodičia, roduverní Černíčania vynaložili veľa úsilia, aby ich milovaný syn Ján mohol doštudovať. Študoval za veľmi sťažených podmienok. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a možno konštatovať, že bol dieťaťom šťasteny, pretože učiť sa začal v jazyku slovenskom. Jeho rodný dom bol v blízkosti romantického údolia rieky Cetinky, ktorá jednou stranou takmer obmývala steny rodného domu, druhou hladila zasa hustý lesný porast. Kostol Svätého Ducha bol taktiež v bezprostrednej blízkosti rodičovského domu, kde miništroval pri bohoslužbách. V tom čase správcom fary v Komjaticiach bol vdp. Jozef Horváth a za jeho pôsobenia od roku 1902 -1927 sa na fare v Komjaticiach (filiálka Černík) vystriedalo 13 kaplánov. Okrem dobrých študijných výsledkov na ľudovej škole v Černíku, bol aj výborným športovcom. Na neďalekej pažiti sa chlapci pretekali najmä v behu, skoku do diaľky, naháňali sa za futbalovou loptou, ale najmä plávali. No a keďže mali i povinnosti na pažiti (pasenie husí), využívali tento čas i na lovenie rýb v rieke Cetinke, v ktorej ich bolo neúrekom.
Po skončení ľudovej školy v Černíku s vynikajúcimi študijnými výsledkami pokračuje na štúdiách novozámockého reálneho gymnázia. Nebolo to jednoduché. V jeho rodnej obci nebola a doteraz ani nie je železničná stanica a cesta do okresného mesta nebola ľahká. Tak ako jeho predchodcovia musel absolvovať cestu z Cerníka do Komjatíc, z Komjatíc do Nových Zámkov vlakom tam a späť. V tom sa prejavovala jeho odhodlanosť po vzdelaní a naplnení túžob stať sa kňazom, Čo sa mu i splnilo. V roku 1947 v mesiaci júli ho postihlo veľké nešťastie. Spomína vdp, Štefan Foltin. V tomto inkriminovanom čase sa do obce prihnala veľká búrka - hromy, blesky, niečo strašné. Blesk zachytil a na mieste usmrtil milovanú mamičku vdp. Jána Vengera (opísané v časti Štefan Foltin).
Jeho veľmi aktívne pôsobenie ako kňaza nám v liste opísal správca fary v Zelenči vdp. Anton Adarnkovič. Uverejňujeme celý list bez zmeny (26. november 1999):

„Vážený pán starosta,
pokoj a požehnanie Pána Nášho Ježiša Krista nech sprevádza všetky vaše šľachetné podujatia pre dobro Černíčanov, ako aj pre dobro Vašich drahých!
Na Vašu žiadosť vo veci nebohého pána dekana Jána Vengera Vám posielam aspoň tieto údaje:
Narodil sa 16. 12. 1914 v Černíku. Vysvätený za kňaza bol 15. 6. 1941. Bol kaplánom v Prašiciach, okres Topoľčany, potom v Jacovciach. V r. 1943 bol kaplánom v Stupave, neskôr v Mojmírovciach. V roku 1944 bol správcom farnosti v Chtelnici, neskôr v Tesároch nad Žitavou. Od roku 1946 do 31. decembra 1980 bol farárom v Zelenči. Tu aj zomrel a na tunajšom cintoríne je pochovaný. V roku 1973 bol vymenovaný za čestného dekana. Do Zelenča prišiel ako mladý ambiciózny kňaz, svojou aktivitou obzvlášť v športe, si získal veľmi rýchlo mladých Zelenčanov. Jeho pôsobenie bolo veľkým požehnaním pre tunajšie farské spoločenstvo. Budova fary tu bola stará, schátrala, doslovne nepoužívateľná. On sa podujal postaviť novú a to v r. 1950. Peniaze totiž zbieral na nový kostol, ale keď prišlo k udalostiam, ktoré tieto jeho plány úplne zmarili, zachránil peniaze aspoň do novostavby budovy fary. Stavby nového kostola sa však nevzdal. Veľmi vhod mu prišla dubčekovská kratučká éra a tak sa s veriacimi dal do stavby nového kostola. Realizovali ho v rokoch 1969 - 1973. Totalitní páni ho však nedovolili posvätiť a tak na posvätenie tento krásny, moderný kostol čakal až do 5. 9. 1993. Bol veľkým pedantom a mal veľký zmysel aj pre úpravu okolia kostola a fary. Dlhé roky ho veľmi trápila astma. Veľmi dobre som ho poznal dlhé roky, pretože som bol v tom čase kaplánom v Trnave a on veľmi často chodieval na trnavskú faru. Navštevoval som ho aj v nemocnici, kde sa mu usilovali zmierniť túto chorobu.
Na jeho pohrebe sa zúčastnilo veľké množstvo nielen veriacich Zelenča, ale aj veľký počet kňazov. Pochovával ho Mons. Dr. Július Gábriš, biskup, trnavský apoštolský administrátor. Pohrebnú kázeň povedal vtedajší tunajší správca farnosti vdp. Augustín Sloboda.
Po príchode do Zelenča 1. 11. 1991 som dbal na to, aby po ňom pomenovali jednu ulicu, čo sa i stalo. Kópiu plánu ulíc Vám posielam,
Aspoň toľko do Vašej kroniky.
Zo srdca Vám všetkým žehná, pokojné Vianoce a milostiplný rok 2000
Vám zo srdca želá a vyprosuje
Anton Adamkovič"