Najstarší žijúci muž v čase vydania publikácie. Narodil sa v roku 1909. S pánom Mičekom som sa rozprával v novembri na Agnesu, v roku 1999.
„Okupácia ma zastihla ako vojaka v Topoľčanoch. Keď sme sa túto smutnú skutočnosť dozvedeli, všetci sme chceli ísť bojovať za oslobodenie zahraného územia. Zo známych príčin to však nebolo možné. Keď som už mal rodinu, vrátil som sa domov a musel som narukovať do maďarskej armády. Nevedel som ani slovo po maďarsky. Bol som pridelený k delostrelcom. Tu som dostával len samé posmešky a urážky. Vždy som bol len buta Tóth (sprostý Slovák). Neskoršie nás z vojenčiny prepustili domov s tým, že v krátkom čase dostaneme predvolanie na front. Nečakal som na predvolanie a odišiel som na Slovensko. S veľkým smútkom v srdci som sa lúčil s rodinou. Uchýlil som sa v Tesároch pri Zlatých Moravciach, kde som pracoval ako poľnohospodársky robotník až do roku 1944.
Začiatkom roku 1945 som sa dostal do záchytného tábora pri Komárne a odtiaľ som mal byť odvlečený do Nemecka. Rýchly postup sovietskych vojsk tomu zabránil a šťastlivo som sa vrátil domov."
Čo by pán Miček nechcel? Jednoznačne odpovedal: „Nikdy a nikde žiadnu vojnu."