Narodil sa v Černíku, dňa 24. 9. 1918. Ľudovú školu navštevoval a ukončil v rodnej obci. Už od prvej triedy začal ako pomocný miništrant pri bohoslužbách. Ako 8 ročný prijíma I. sväté prijímanie. „Bol to pre mňa ako i pre mojich rodičov veľký deň" - spomína vdp. Foltin.
„Veľmi rád ako dieťa som sa chodil kúpať na Cítenku. Aj som sa topil, keď kamaráti kričali pomóóóc, mal som šťastie, privolaná pomoc Kalužák báči ma zachránil, vytiahol ma z vody, za čo mu veľmi pekne ďakujem. Ako som dorastal, vzrastala vo mne túžba stať sa kňazom, a najmä misionárom, ísť pracovať medzi pohanov. Po skončení 5 triedy ľudovej školy s matkou odchádzam k misionárom Spoločnosti Božieho slova na Kalváriu do Nitry. Tam mi povedali, aby som ešte rok počkal. No ja som však nečakal a na odporučenie farára a saleziánskeho ašpiranta Františka Teplana (z Mojzesova) som sa vybral do Šaštína a tam ma na moju velkú radosť prijali. Bolo to 1. septembra 1930. Riaditeľom ústavu v Šaštíne bol Jozef Bokr. Pri príchode pútnikov do Šaštína spolu s kamarátmi som s radosťou vyšiel na vežu baziliky a s celou silou sme rozkývali zvony na ich privítanie, najmä ten velký Národný zvon Sedembolestnej Panny Márie o hmotnosti 4 747 kg, posvätený v roku 1928." Noviciát a jeho začiatok sa uskutočnil vo Sv. Beňadiku (1936 - 1937). V živej pamäti má, keď sa prišiel s nimi rozlúčiť vdp. Figúra so slovami „Dovidenia v Japonsku". „Ďalšie dva roky som strávil v Moravskej Ostrave, kde som absolvoval 6. - 7. ročník gymnázia. V roku 1939 môj pobyt v Moravskej Ostrave končí prestupujem na Filozofický Študentát do Trnavy (1939 - 1940). Spomínam na odchod z Moravskej Ostravy na Slovensko. Bolo to koncom marca 1939 na hranici (bol už Slovenský štát) ma oslovil slovenský financ rozradostené: „Kam ideš, Ičko?" Bol to Ján Martiš, rodák z Černíka. Je známe, že jeho mladší brat Cyril bol jedným z najlepších pilotov v tzv. Malej vojne s Maďarskom, ale o tom sa zmienim neskôr." V súvislosti s udalosťami doby, maturitnú skúšku vykonal vdp. Foltin 14. júna 1940 na Gymnáziu v Malackách. „Už počas štúdia na Trnavskom gymnáziu" píše Foltin vo forme žiadosti predstaveným do Torína (Taliansko), aby sa mohol dostať na misie do Japonska, kde pracuje vdp. Figúra. „Veľmi ma potešila priaznivá odpoveď z Torína. Čas bežal a ja pôsobím v rokoch 1940 - 1943 ako asistent, postupne v Šaštíne, v Žiline a v Trnave. vyučoval som matematiku a Grécky jazyk. V Šaštíne som mal tú česť stretnúť sa a pozdraviť so slovenským prezidentom, Dr. Jozefom Tisom a Dr. Vojtechom Tukom, vtedajším ministerským predsedom. Od mojej rodnej obce ma delila už hranica, bola okupovaná Maďarmi, keď ma mamička navštívila, vždy jej z toho hrozilo nebezpečie. V neustálom strachu a v modlitbách som na štúdiách teológie vo Sv. Beňadiku v rokoch 1943 - 1945 (vojnové roky) a rok 1946 ešte v Beňadiku a rok 1947 vo Sv. Kríži nad Hronom, získal vyššie svätenia: Kňaz - presbyter - Sv. Kríž nad Hronom, 29. jún 1947 Tu es sacerdos in aeternum! Ty si kňazom na veky! Deo grátias!" Primície v rodnej obci sa konali 6. júla 1947. Na slávnostnej svätej omši - primičnej mal nielen vdp. Foltin, jeho rodičia, ale i celá obec a okolie veľký deň, zúčastnilo sa asi 1000 ľudí. Vdp. Foltin pri tejto príležitosti spomína na jednu nie milú príhodu. „Bolo to počas mojej 10 dňovej dovolenky odrazu sa prihnala veľká búrka, hromy, blesky. Blesk zachytil a usmrtil aj matku vdp. Jána Vengera, rodáka z Černíka. Ja som okamžite išiel do kostola vziať svätiace oleje a vykonal som sviatosť posledného pomazania. Ešte v ten istý deň - večer, prišiel jej syn vdp. Ján Venger - kňaz, poďakoval mi za obrad sviatosti pomazania. Ja som mu vyjadril úprimnú sústrasť nad úmrtím jeho drahej mamičky." „Veľkým dňom pre mňa bola rozlúčka s mojimi najbližšími a odchod na misie do Japonska. Je začiatok septembra 1948 a ja si balím potrebné veci", spomína vdp. Foltin. „Presnejšie 26., 9. 1948, je nedeľa a ja slúžim v rodnej obci, v kostole Sv. Ducha slávnostnú a zároveň rozlúčkovú svätú omšu. Na omši sa zúčastňuje veľa veriacich z Černíka a z jeho okolia (Komjatice, Hul, Vinodol, Mojzesovo, Maňa, D. Ohaj)." Všetci obyvatelia Černíka sa za hlaholu zvonov lúčia a dávajú s Bohom svojmu krajanovi - misionárovi. Po rozlúčke nasleduje dlhá cesta na misie do Japonska. „Odchádzam z Černíka do Bratislavy - Devínska Ves (colná kontrola), Marcheg - Viedeň Tarvízio (hraničný priechod do Talianska), Benátky a Toríno. 28. október je dňom audiencie u sv. Otca Pia XII. v Ríme, kde dostávam pápežské požehnanie na misie do Japonska. Dňa 17. novembra 1948 pokračujem loďou z Genova (Janov), Neapol, Messina, Alžír (Afrika), Lisabon (Portugalsko) cez Atlantický oceán do New Yorku (USA), odtiaľ vlakom do Chicaga, San Francisca (tu bola 5 dňová zastávka), presne na Štedrý večer 1948 odchádzam cez Tichý oceán do Jokohamy - Japonsko s príchodom 11. januára 1949. Nasledujúci deň som mal stretnutie s našim saleziánskym inšpektorom pre Japonsko, Mons. Cimattim. Mons. Cimatti ma poveril vyučovaním cirkevného práva a liturgie pre bohoslovcov v študentáte Nerima - Shakuji. Očakávané stretnutie s vdp. Figurom sa mi splnilo až 18. februára 1949 v Tokiu." Prvá Japonka, ktorú pokrstil vdp. Foltin bola Ymauchia, dňa 15. augusta 1949. „S radosťou a ochotou som vykonával všetky mne zverené práce. Na základe čoho som v rokoch 1951 - 1953 bol vdp. Tassinárim poslaný do školy Ikuei Gakuin v Tokiu ako katechista a profesor pre výučbu náboženstva. Boli to moje začiatky ako misionára, v ktorých ďalej úspešne pokračujem", vyznáva sa vdp. Foltin. „V rokoch 1962 - 1968 som bol poverený spravovaním fary a súčasne ako riaditeľ misie Don Bosco Hoikuen. Na tomto mieste bola stanovená pre mňa najväčšia úloha - vybudovať novú misiu, chýbali však peniaze, preto som sa podujal v novembri 1968 - 69 za peniazmi vo forme milodarov vycestovať do sveta. To sa i stalo. Cez Rusko, Slovensko do Talianska a Ameriky hľadať dobrodincov na výstavbu misie, čo sa mi k spokojnosti i podarilo. V USA som navštívil krajanov - Slovákov v Chicagu, Clevelande, Lakewoode, Binghamtone, New Yorku a v ďalších mestách. Za ideálne miesto, kde som chcel postaviť misiu i kostol som pokladal stred mestečka Usa. Tak som sa stal i správcom novej misie a fary v Usa - Yokkaichi v rokoch 1972 - 1985. Po tomto roku som bol poverený pôsobiť ako správca fary a direktor Scibo Yňochien v meste Hita. Mesto Hita má vyše 70 000 obyvateľov, z toho je asi 1000 katolíkov. S misiou je spojená i materská škola „Seibó Yóchen" s novým názvom „Katorikku Hita Yóchen". Denne do školy prichádza 135 žiakov. Takto je to v Japonsku." Modlitba za obrátenie Japoncov na kresťanskú vieru:
Nepoškvrnené srdce Panny Márie, pod Tvojou ochranou a s Tvojou pomocou naši misionári bojujú za Krista v Japonsku. Žehnaj ich prácu a vypros milosti, aby sa srdcia tohoto ľudu otvorili a prijali pravú vieru u Tvojho Božského Syna Ježiša Krista, aby sa mu klaňali v tomto živote, že by ho raz mohli chváliť a zvelebovať, na veky vekov Amen.
Černík
