Voľby 2018

voľby 2018

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

 

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE

  

 

eú

„Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investuje do vidieckych oblastí.”

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 4
DNES: 377
TÝŽDEŇ: 1886
CELKOM: 389899

Triedenie odpadu

Navigácia

Obsah

História

 

Prvá písomná zmienka o obci a jej názov

Prvá písomná zmienka sa objavuje už v roku 1156. Spomína sa ako CERNIC, CHURNOK, neskoršie ako Alsó Csornok a Folso Csornok (Dolný a Horný Čornok), tiež ako Churnuk Utraque, až v roku 1945 po druhej svetovej vojne terajší názov Černík.

Ako vznikol pôvodný názov?

CER CERNIC dubový les – aj v súčasnosti ešte existujú dubové lesy v našej obci.

CHURNUK UTRAQUE – znamená Černík obojstranný (mohol byť obývaný na oboch stranách pretekajúcej rieky Nity, naznačujú tomu i archelologické nálezy na parcele HOMOKY).

Slovo CSORNI – v preklade z latinského jazy znamená vojenské krídlo. Medzi jednotlivými panovníkmi sa viedli časté vojny. Správy dokumentujú, že obec patrila niekoľkým, v tom čase významným rodom. V roku 1221 patrila Huntpoznanovcom, v 16. storočí panstvu Jelenes (Gýmeš) rod Forgáčovcov, v roku 1781 Grassalkovičovcom, neskoršie Motešickým a naposledy barónovi Albertovi Vodianerovi.

CORNO - najpravdepodobnejšia verzia názvu obce, čo v preklade znamená rameno rieky.

 

Nálezy v Černíku

V 4. až 5. storočí sa na našom teritóriu usadili Slovania. Dokumentujú nám to početné nálezy najmä v povodí riek Nitry (Cetínky) a Žitavy. Brehy týchto tokov obývali starí Slováci aj v Černíku. Usadili sa na miestach, kde pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre objavili osídlenie v neolite. V Černíku našli tiež sídlisko s kanelovanou keramikou, neskorolaténske a rímsko-barbarské sídliskové nálezy. Ako vidno, Černík je bohatý na artefakty našich predkov. K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské sídliskové objekty. Možno už z čias kráľa Sama (623 – 658), ale určite z obdobia Nitrianskeho kniežatstva na čele s kniežaťom Pribinom (koniec 8. storočia -861). Knieža Rastislav (pred 846-870) vystriedal plachého Mojmíra I. a pozval do Staroslovenskej ríše byzantskú misiu, neskorších svätcov, Cyrila a Metoda, ktorí spoločne so svätým Gorazdom zostavili hlaholské písmo pre našich predkov. Učeníci pôsobiaci v zoborskom benediktínskom kláštore sv. Hypolita prechádzali z Nitry cez Černík do starobylej osady v Nitrianskom Hrádku v katastri Šurian. V 9. storočí bol kráľ Svätopluk (830-894) panovníkom Staroslovenskej ríše. Počas jeho vládnutia bolo v Nitre ustanovené biskupstvo, pod ktorého kuratelu patril aj Černík so svojimi obyvateľmi. Bohaté nálezy v Černíku sú dostatočným dôkazovým materiálom, že na tomto teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej, či Svätoplukovej ríše. Očití svedkovia v Černíku potvrdzujú, že okrem významných archeologických artefaktov na dome číslo 365 pána Viliama Šulíka a v dome patriacom Helene Vachovej sa našli nálezy najmä pri bytovej výstavbe po roku 1960.

V roku 1981 boli do Okresného múzea v Nových Zámkoch odovzdané hrobové nálezy, ktoré pochádzali zo staršej doby bronzovej. Lokalita týchto nálezov sa nachádza na ľavom brehu rieky Nitry, v Páleníckej ulici č. 365, kde horeuvedený darca pri kopaní základov a pivnice na rodinný dom rozrušil dva rodinné hroby,

Hrob č. 1 je detský hrob, v ktorom sa nachádzal inventár:

  • otvorený bronzový náramok s hrotovými koncami bez ozdoby o priemere 4, 2 cm
  • fragment džbána s vydutým jedným pásikovým uchom, dno je rovné, povrch sivohnedý – leštený

Hrob č. 2 k hrobovému inventáru patrí:

  • jantárové perly 3 kusy súdkovitého a 2 kusy kruhovitého tvaru o priemere 1 – 1,5 cm
  • dve špirálové trubičky (jedna zlomená) z masívneho bronzového drôtu o priemere 4,9 cm

  • dva bronzové závesky polmesiacovitého tvaru o priemere 2,7 až 1,8 cm a šírka 2,2 až 2 cm

  • dve bronzové tyčinky so štvorcovým prierezom, špirálovitým ukončením (fragmenty ihlíc) o priemere 2,8 a 3 cm

  • bronzový závesok kolieskového tvaru o priemere 2,3 cm

  • džbánok s vysokým lievikovite roztvoreným hrdlom a baňatým vydutím.

Dno je rovné na dvoch pupčekovitých nôžkach, povrch sivohnedý-leštený. Uško bolo odlomené. Priemer džbánku je 9 až 9,5 cm, šírka vydutia 11 cm, šírka ucha 1,5 cm.

         Črepy z vyhádzanej zeme:

  • fragment sivožltej nádoby so zvislým pásikovým uchom, o priemere 6 cm, šírka ucha 2 cm

  • črep z cedidla hnedočiernej farby, na dolnej časti dierkovaný o priemere 3,3 cm

Hrob č.3a v tomto hrobe tesne pod ornicou v hĺbke 50 cm ležali črepy hrubostennej hrncovitej nádoby, v ktorej sa našiel ešte džbán dolu s ústím. Ústie hrncovitej nádoby bolo prikryté pôvodne misou. Spálené kosti v nádobách, respektíve v ich blízkosti neboli zistené. Zistené však boli:

  • fragmenty hrncovitej hrubostennej nádoby, sivožltej miestami až čiernej farby
  • fragmenty misy čiernej farby, zprofilovaným telom, s vtiahnutým ústím s masívnym uchom a prudko kónicky sa úžiacou spodnou časťou

  • malý džbánik s vysokým, lievikovito roztvoreným hrdlom a baňatým vydutím. Dno je rovné, povrch sivohnedý - leštený.

V hrob č. 3b pod nádobami boli zistené ešte nepravidelné jamy obdlžnikového tvaru. V hĺbke 75 cm ležala na ľavej strane ženská kostra, v skrčenej polohe. Ako hrobový inventár sa uvádza:

  • 2 jantárové perly kruhovitého tvaru o priemere 1 až 1,5 cm
  • špirálová trubička z masívneho bronzového drôtu o priemere 2,5cm

  • bronzová ihlica s tordánovou ihlou a pologuľatou hlavou, zdobená s rytými ornamentami, vertikálne prevŕtaná o priemere 11 cm

  • džbánik s baňatým vydutím, s jedným pásikovým uchom. Dno je rovné, povrch je sivohnedý-leštený o priemere 8 cm, šírke vydutia 8 cm, šírke ústia 8 cm a šírke ucha 2 cm

Na základe výskumných prác bolo zistené, že odkryté hroby tvoria okraj pohrebiska, ktoré sa rozprestieralo najpravdepodobnejšie severozápadne od miesta výskumu. Hroby sa môžu datovať do najmladšej fázy maďarovskej kultúry a môžu čiastočne korešpondovať s pohrebiskom v Majcíchove. Črepový materiál a bronzová ihlica patria do Čačianskeho – Velatického horizontu. Jeden okrajový črep hrncovitej nádoby z ornice patrí do desiateho storočia.

Uvedený archeologický výskum potvrdzuje, že Černík bol podstatne skoršie osídlený, ako znie najstaršia písomná zmienka z roku 1156. Nákrčník z masívneho bronzového drôtu o priemere 14 cm sa objavoval v bohatých hroboch v dobe laténskej.

Na pravom brehu rieky Nitry smerom do Komjatíc (HOMOKY)boli zistené nasledujúce predmety:

  • zlomok kamennej sekery kopijovitého tvaru s otvorom o priemere 8 cm, šírka 3 cm, výška 2,8 cm
  • železná kopija listovitého tvaru s tuľajkou, poškodená, o priemere 10,5 cm, priemer tuľajky 1,5 cm. 

Črepy a zlomok sekery datujú sídlisko do obdobia mladšej doby bronzovej, železná kopija je pravdepodobne z doby latenskej, nemožno však vylúčiť ani mladšie datovanie.

 

Maďarizácia obce

Úradným jazykom na obecnom úrade v rokoch 1890 - 1918 bola násilná maďarčina. Zápisnice obecnej rady a Obvodného notariátu (sídlo Černík) sa v zásade viedli v maďarčine. V obci panovala pomerne veľká negramotnosť. Boli to dôsledky uskutočňovania maďarizačnej politiky v Uhorsku. Na medzinárodnom mierovom kongrese v Mníchove ostro vystúpil nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny, Bjӧrnson Bjӧrnstern (podujal sa brániť potláčanie slovenského národa) proti vyslancovi Uhorska, Albertovi Apponyimu, kvôli prijatiu protislovenského jazykového zákona. Na tomto kongrese sa do povedomia prezentovalo bezprávne postavenie Slovákov v mnohonárodnostnom Uhorsku.

 

Prvá svetová vojna

Inšpekčná návšteva následníka trónu Rakúsko-Uhorska v Bosne Františkovi Ferdinandovi bola osudná. Dňa 28.júna 1914 bol na jeho osobu spáchaný atentát, čo dalo podnet na rozpútanie vojny. 28. júna 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. 1. augusta 1914 zasiahla vojna i našu obec. Bola vyhlásená mobilizácia. Do armády povolali osemnásť ročných, ale i päťdesiatnikov. Ale ženy a starci nevládali na poliach pracovať, preto zákonite klesali i úrody poľnohospodárskych plodín a logicky tým klesala i úroveň živočíšnej produkcie. Nedostatok potravín, záväzky dodávať do rakúskej časti monarchie a do Nemecka potraviny nútili štát zaviesť rekvirácie. Roľníkom ponechali len malú časť úrody určenú na výživu rodiny, zvyšok odkúpil štát za veľmi nízke ceny.Na sklonku roku 1918 skončila I.svetová vojna, trvala 4,5 roka. Na frontoch padlo a ostalo nezvestných 27 občanov Černíka.

 

Prvá Česko-Slovenská republika

Po skončení I.svetovej vojny, po kapistulácii Rakúsko-Uhorska na jeho troskách vznikali nové štátne útvary. Medzi nimi i Československá republika, ktorá vznikla dňa 28. októbra 1918. O jej vznik sa zaslúžila trojica štátnikov – omáš Garique Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Eduard Beneš. Zaviedli sa nové župné a okresné zriadenie od 1. januára 1923. V samospráve namiesto richtára začal pôsobiť starosta a namiesto výborníkov, členovia obecného zastupiteľstva. naďalej v obci zostáva okolný notariát, do ktorého patrili obce: Čornok, Fedýmeš, Ezdeg, Horný a Dolný Síleš. Volebné obdobie starostu, členov obecnej rady a obecného zastupiteľstva bolo 4-ročné. Úrad vykonávali bezplatne alebo len za veľmi malú odmenu. Starosta mal ročný príjem za funkciu 250,-Kčs. Prvá zápisnica z obecnej rady po I. Svetovej vojne v slovenskom jazyku bola napísaná v roku 1921. Bol to rozpočet.

 

Hortyovská okupácia 1938-1945

Vyšší princí v zámku Belvedere vo Viedni dňa 2. decembra 1938 rozhodol o odstúpení slovenského územia v rozlohe 10 390 kilometrov štvorcových hortyovskému Maďarsku. Obec Černík pripadla hortyovskému Maďarsku. Nastala okupácia južného Slovenska. Čiernym dňom pre Černík bol 10. november, keď vtrhlo maďarské vojsko do Černíka. Maďarskí vojaci násilne vyvesili maďarskú zástavu. Keďže obec bola a je čisto slovenská, v ten večer sa našli odvážlivci, ktorí maďarskú zástavu strhli a zakopali do zeme. Pre tento čin boli viacerí perzekuovaní, fyzicky mučení, ale nevyzradili nikoho, hoci vedeli, kto to bol. Černičania nerešpektovali ani výzvu maďarského vojenského veliteľstva k nastúpeniu vojenskej služby do maďarskej armády. Mnohí to riešili útekom na Slovensko a iní sa skrývali na rôznych miestach. Z tých čo odišli na Slovensko, bol známy rodák z Černíka, Cyril Martiš. Bol pilotom a vyznamenal sa najmä v Malej vojne, keď Maďari napadli Slovensko. Vyhnanie maďarských hortyovských okupantov z Černíka malo krutú predohru. V dňoch 6. a 7. marca 1945 vpochodoval do Černíka oddiel gulometčíkov. Ich cieľom bolo potrestať obyvateľov Černíka, Dolného Síleša, Horného Síleša, Ďoroku a Svätého Michala za to, že odmietli bojovať proti slovanským bratom v maďarskej fašistickej armáde nyilašovcov. Podľa daných možností väčšina mužov odmietla nástup do tejto polofeudálnej armádnej garnitúry. Spomínaný oddiel gulometčíkov vykonal raziu a mnohých skrývajúcich sa mužov objavili. V trestnej výprave boli nemilosrdní militantní oficieri a honvédi. Mali na svedomí mnohé nevinné životy. Táto trestná výprava svoj úkon započala v každej obci tým, že prvých dvoch až štyroch mužov Slovákov bez pripustenia obhajoby a rodiny na mieste zastrelila.

Tento osud postihol týchto verných synov obce Černík:

  1. Vincent Černák, 38-ročný ženatý
  2. Ondrej Jánovský, 42-ročný, ženatý
  3. František Benc, 34-ročný, ženatý
  4. Ján Chrenák, ženatý
  5. Jozef Broško, ženatý, 44-ročný

V druhej svetovej vojne zahynuli černičania:

Ján Gašparík, František Chrústik, Peter Kuťka, Ján Kalužák, Štefan Lisí, Štefan Pernický, Lukáš Sádovský, Viliam Tóth, Ján Vaškovič, Jozef Venger.

Okupačné roky 1938-1945 možno považovať za najčiernejšiu etapu v živote občanov Černíka v 20. storočí.

 

Život po oslobodení

Obec Černík bola oslobodená 27. marca 1945. Prví ruskí vojaci prišli do Černíka okolo polnoci 26. marca. Bola to hliadka prieskumníkov. V roku 1947 boli opravené domy, poškodené v priebehu vojny. Zničený železobetónový most bol nahradený drevenným mostom cez dvor Pavla Mika.
V roku 1948 sa začal uskutočňovať plán výstavby nového mosta cez rieku Cetinku v hodnote 6,8 milióna Kčs. Písal sa rok 1950 a občania s veľkým uspokojením prijali ukončenie výstavby nového mosta . Z príležitosti osláv 10. výročia oslobodenia obce bol postavený pomník padlým občanom v II. Svetovej vojne. Významné bolo pre obec i zriadenie poštového a telegrafného úradu. Do tohto úradu patrili obce: Černík, Dolný a Horný Vinodol. 13. februára 1958 sa konala zakladajúca schôdza Jednotného roľníckeho družstva. Za predsedu bol zvolený Ján Krupa. Rok 1960 bol pre občanov bohatý na rôzne udalosti. Konali sa voľby do národných výborov (MNV). Za predsedu bol zvolený Jozef Hajnala. V obchode s potravinami nastal veľlý prelom, miesto pultového predaja bola zriadená samoobsluha. Veľkou pomocou pre občanov bolo zriadenie zdravotného strediska v Černíku pre obce Černík a Mojzesovo. Prvým obvodným lekárom bol MUDr. Alexander Sčasný. Slávnostný deň v obci bol aj 23. september 1964, kedy bol zavedený celoobecný rozhlas a zrušený miestny bubeník Štefan Vilinek. V roku 1966 bola schválená i výstavba kultúrneho domu v obci s rozpočtom 450 tisíc Kčs v akcii Z, avšak celkové náklady dosiahli výšku 1,2 milióna Kčs. V roku 1968 boli započaté práce na regulácii rieky Cetínky. Práce vykonávali pracovníci Váhostavu, ktorí boli v obci aj ubytovaní. V roku 1969 pokračujú investičné akcie v obci. Veľmi intenzívne pokračuje výstavba rodinných domov, v obci boli vybudované ďalšie bezprašné komunikácie v dĺžke 2 km. Regulácia rieky v oblasti celého katastra obce Černík bola ukončená a skolaudovaná.
V roku 1973 sa konečne po dlhom čase podarilo v obci ukončiť a skolaudovať i stavbu kultúrneho domu, vrátane ústredného kúrenia. Veľké nešťastie postihlo obec v marci 1973. Hospodárske zvieratá na miestnom JRD boli napadnuté slintačkou a krívačkou. Odo dňa nákazy, 11.3.1973 od 17.00 hod. bola obec uzatvorená. Nebolo ju možné opustiť 7 dní. Na miestnej škole bola zriadená dezinfekčná stanica, na ktorej pracovali dve pracovníčky OHES. Od nákazy bola obec očistená tzv. záverečnou dezinfekciou, ktorú vykonávali vojaci za prítomnosti veterinára a vysokého štátneho úradníka. Normálny život v obci začal od 1.4.1973. V roku 1974 bola k všeobecnej spokojnosti občanov zariadená sobášna miestnosť na veľmi slušnej úrovni. V roku 1980 funkcionári združeného JRD v Komjaticiach rušia výrobné stredisko v Černíku a presúvajú ho do Komjatíc. Bol to strategický omyl vtedajšieho vedenia JRD na čele s predsedom Vojtechom Sládečkom /pochádzal v Veľkého Kýru/. Táto krivda spáchaná na našich občanoch sa napravila až v roku 1983, keď nastala zmena predsedu JRD v Komjaticiach. Výrobné stredisko s celou mechanizáciou a dielňami sa opäť vrátilo do obce. Vedúcim strediska sa stal Ján Krupa. V roku 1986 v obci badať skrášľovanie ulíc, budovanie nových chodníkov.