Obsah článku
Cyril Martiš
Koniec
Všetky strany

Hrdina Slovenskej republiky Čat. v zálohe -CYRIL MARTIŠ
Dňa 14. marca 1939 Slovenský snem vyhlásil „samostatný slovenský štát" a hneď toho dňa vymenoval prvú vládu slovenského štátu.
Nový slovenský štát bol hned pri svojom vzniku uznaný všetkými svojimi susedmi. Maďarsko, ako prvý cudzí štát, hneď v ten istý deň vo večerných hodinách uznalo de facto et de iure samostatný slovenský štát. No už v najbližších dňoch sa ukázalo, že toto diplomatické gesto Maďarska voči Slovensku nebolo úprimné a že voči Slovensku hrá vlastne dvojtvárnu politiku.
Po rozpadnutí sa Česko-Slovenska nastal odchod Českých dôstojníkov a vojakov zo Slovenska do Čiech a príchod slovenských vojakov z. Čiech na Slovensko. Bol však pri tom neporiadok a dezorganizácia. Maďari využili túto chúlostivú situáciu a dňa 23. marca 1939 zákerne napadli územie Slovenskej republiky tromi prúdmi z nedávno okupovaného územia Karpatskej Ukrajiny (predtým Podkarpatská Rus), predpokladajúc, že Slováci nebudú schopní odporu.
Ale Slovensko, podrobené hneď pri svojom vzniku takej tvrdej skúške, bráni svoj vlastný samostatný štát proti zákernému vpádu maďarských vojakov. Slovenské vojsko a početní dobrovoľníci z radov obyvateľstva odhodlane berú do ruky zbraň a po tvrdých bojoch prinútili maďarských honvédov na ústup.
Medzi vojakmi a dobrovoľníkmi, ktorí tak hrdinsky bránili našu vlasť na východnom Slovensku bol aj náš spolurodák, Černíčan: čatár v zálohe, poľný pilot Cyril Martiš. Otec S. Foltin spomína:
Keď som začiatkom júla 1986 prišiel z Japonska na takú krátku dovolenku na Slovensko, išiel som ho dňa 16. júla navštíviť do Bratislavy, kde býval spolu so svojou manželkou. Veď od detstva sme boli dobrými kamarátmi. Práve tu mám pred sebou milú fotografiu z mladých čias, kde je Cyrilko a jeho starší brat Janko zachytený spolu so mnou pred ich domom. Zhovárali sme sa o všeličom, pričom on mi rozprával o doterajšom svojom živote a o tom, čo všetko prežil ako vojenský pilot. Keď mi hovoril o tých bojoch s Maďarmi pri obrane východného Slovenska, bolo vidieť na ňom a z jeho reči to bolo tiež jasne cítiť, že je hrdý na to, čo tam vykonal pre naše drahé Slovensko a pre jeho slobodu.
Pritom mi s radosťou ukázal „dekrét vyznamenania od prezidenta Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisu, za hrdinstvo 3. stupňa, ako výraz vďaky národa za hrdinský čin, ktorým sa o slovenskú republiku zaslúžil." Tak isto mi s potešením ukázal aj „dekrét a pamätnú medailu so stuhou, ktorú mu udelil minister národnej obrany, generál Catloš, za jeho obetavú účasť pri obrane Slovenska v roku 1939."