Prvá písomná zmienka o obci a jej názov

 

História obce:

Prvá písomná zmienka o obci a jej názov

Prvá písomná zmienka sa objavuje už v roku 1156.

Spomína sa ako CERNIC, CHURNOK, neskoršie ako Alsó Csornok a Folso Csornok

(Dolný a Horný Čornok), tiež ako Churnuk Utraque, až v roku 1945 po druhej

svetovej vojne terajší názov Černík.

Ako vznikol pôvodný názov?

CER CERNIC dubový les – aj v súčasnosti ešte existujú dubové lesy

v našej obci.

CHURNUK UTRAQUE – znamená Černík obojstranný (mohol byť obývaný

na oboch stranách pretekajúcej rieky Nity, naznačujú tomu i archelologické

nálezy na parcele HOMOKY)

Slovo CSORNI – v preklade z latinského jazy znamená vojenské krídlo.

Medzi jednotlivými panovníkmi sa viedli časté vojny. Správy dokumentujú,

že obec patrila niekoľkým, v tom čase významným rodom. V roku 1221 patrila

HUNTPOZNANOVCOM, v 16. storočí panstvu Jelenes (Gýmeš) rod Forgáčovcov

v roku 1781 Grassalkovičovcom, neskoršie Motešickým a naposledy barónovi

Albertovi Vodianerovi.

CORNO - najpravdepodobnejšia verzia názvu obce , čo v preklade znamená

rameno rieky.

 

Starí Slováci a nálezy v Černíku

Slovensko, prekrásna krajina s horstvom na severe Vysokých Tatier až

po nížiny na strednom Dunaji, je srdcom Európy. Nečudo, že od čias praveku

bola táto pohostinná krajina na flóru a faunu obývaná rôznymi etnickými

skupinami našich predkov. Dokumentujú nám to artefakty archeologických nálezov

z obdobia paleolitu (Gánovce pri Poprade, Šaľa, Barca pri Košiciach, Bojnice...),

mezeolitu, eneolitu až po dobu bgronzovú, kedy bolo Slovensko najväčším

výrobcom medi v Európe. Cez Slovensko viedli praveké cesty spájajúce juh

Európy so severom a východ s juhom. Spomeňme aspoň Jantárovú cestu,

Soľnú cestu, Dunajskú cestu … až po Pribinovu cestu.

V 4. až 5. storočí sa na našom teritóriu usadili Slovania. Dokumentujú nám

to početné nálezy najmä v povodí riek Nitry (Cetínky) a Žitavy. Brehy týchto

tokov obývali starí Slováci aj v Černíku. Usadili sa na miestach, kde pracovníci

Archeologického ústavu SAV v Nitre objavili osídlenie v neolite.

V Černíku našli tiež sídlisko s kanelovanou keramikou, neskorolaténske a

rímsko-barbarské sídliskové nálezy. Ako vidno, Černík je bohatý na artefakty

našich predkov. K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské

sídliskové objekty. Možno už z čias kráľa Sama (623 – 658), ale určite z obdobia

Nitrianskeho knižatstva na čele s kniežaťom Pribinom (koniec 8. storočia -861).

Knieža Rastislav (pred 846-870) vystriedal plachého Mojmíra I. a pozval

do Staroslovenskej ríše byzantskú misiu, neskorších svätcov, Cyrila a Metoda,

ktorí spoločne so svätým Gorazdom zostavili hlaholské písmo pre našich predkov.

Učeníci pôsobiaci v zoborskom benediktínskom kláštore sv. Hypolita prechádzali

z Nitry cez Černík do starobylej osady v Nitrianskom Hrádku v katastri Šurian.

V 9. storočíkráľ Svätopluk (830-894) bol panovníkom Staroslovenskej ríše. Počas

jeho vládnutia bolo v nItre ustanovené biskupstvo, pod ktorého kuratelu patril aj Černík so svojimi obyvateľmi.

Bohaté nálezy v Černíku sú dostatočným dôkazovým materiálom, že na tomto

teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej, či Svätoplukovej ríše.

Očití svedkovia v Černíku potvrdzujú, že okrem významných archeologických

artefaktov na dome číslo 365 pána Viliama Šulíka a v dome patriacom Helene

Vachovej sa našli nálezy najmä pri bytovej výstavbe po roku 1960.

 

Hrobové nálezy:

V roku 1981 boli do Okresného múzea v Nových Zámkoch odovzdané hrobové

nálezy, ktoré pochádzali zo staršej doby bronzovej. Lokalita týchto nálezov sa

nachádza na ľavom brehu rieky Nitry, v Páleníckej ulici č. 365, kde horeuvedený

darca pri kopaní základov a pivnice na rodinný dom rozrušil dva rodinné hroby,

Hrob č. 1 je detský hrob, v ktorom sa nachádzal inventár:

• otvorený bronzový náramok s hrotovými koncami bez ozdoby o priemere 4, 2 cm

(obr. 1.1)

• fragment džbána s vydutým jedným pásikovým uchom, dno je rovné,

• povch sivohnedý – leštený (obr.1.2)

 

Hrob č. 2 k hrobovému inventáru patrí:

• jantárové perly 3 kusy súdkovitého a 2 kusy kruhovitého tvaru o priemere

1 – 1,5 cm (obr. 3.7)

• dve špirálové trubičky (jedna zlomená) z masívneho bronzového drôtu

o priemere 4,9 cm (obr.3.5)

• dva bronzové závesky polmesiacovitého tvaru o priemere 2,7 až 1,8 cm

a šírka 2,2 až 2 cm (obr.3.6)

• dve bronzové tyčinky so štvorcovým prierezom, špirálovitým ukončením

(fragmenty ihlíc) o priemere 2,8 a 3 cm (obr,3.4)

• džbánok s vysokým lievkovite roztvoreným hrdlom a baňatým vydutím.

Dno je rovné na dvoch popčekovitých nôžkach, povrch sivohnedý-leštený. Uško bolo odlomené. (obr.3.8)

Črepy z vyhádzanej zeme boli:

• fragment sivožltej nádoby so zvislým pásikovým uchom, o priemere 6 cm

šírka ucha 2 cm (obr. 3.1)

• črep z cedidla hnedočiernej farby, na dolnej časti dierkovaný o priemere

3,3 cm (obr.3.2)

 

Hrob č.3a v tomto hrobe tesne pod ornicou v hĺbke 50 cm ležali črepy hrubostennej

hrncovitej nádoby, v ktorej sa našiel ešte džbán dolu s ústím. Ústie hrncovitej nádoby

bolo prikryté pôvodne misou. Spálené kosti v nádobách, respektíve v ich blízkosti

neboli zistené. Zistené však boli:

• fragmenty hrncovitej hrubostennej nádoby, sivožltej miestami až čiernej farby

• fragmenty misy čiernej farby, zprofilovaným telom, s vtiahnutým ústím

s masívnym uchom a prudko kónicky sa úžiacou spodnou časťou (obr.2.1.)

• malá džbánik s vysokým, lievikovito roztvoreným hrdlom a baňatým vydutím.

Dno je rovné, povrch sivohnedý- leštený. (obr.2.3)

 

Hrob č. 3B Pod nádobami boli zistené ešte nepravidelné jamy obdlžnikového

tvaru. V hĺbke 75 cm ležala na ľavej strane ženská kostra, v skrčenej polohe.

Ako hrobový inventár sa uvádza:

• 2 jantárové perly kruhovitého tvaru o priemere 1 až 1,5 cm (obr.1.5)

• špirálová trubička z masívneho bronzového drôtu o priemere 2,5cn

(obr.1.5)

• bronzová ihlica s tornádovou ihlou a pologuľatou hlavou, zdobená

s rytými ornamentami, vertikálne prevŕtaná (obr.1.4)

• džbánik s baňatým vydutím, s jedným pásikovým uchom. Dno je rovné,

povrch je sivohnedý-leštený (obr.1.3).

Na základe výskumný prác bolo zistené, že odkryté hroby tvoria okraj

pohrebiska, ktoré sa rozprestieralo najpravdepodobnejšie severozápadne

od miesta výskumu.

Hroby sa môžu datovať do najmladšej fázy maďarovskej kultúry a môžu čiastočne

korešpondovať s pohrebiskom v Majcíchove.

Črepový materiál a bronzová ihlica (obr.4.2) patria do Čačianskeho – Velatického

horizontu. Jeden okrajový črep hrncovitej nádoby z ornice patrí do desiateho

storočia (obr.4.1).

Uvedený archeologický výskum potvrdzuje, že Černík bol podstatne

skoršie osídlený, ako znie najstaršia písomná zmienka z roku 1156.

Nákrčník z masívneho bronzového drôtu o priemere 14 cm sa objavoval

v bohatých hroboch v dobe laténskej.

Na pravom brehu rieky Nitry smerom do Komjatíc (HOMOKY)boli zistené nasledujúce

predmety:

• zlomok kamennej sekery kopijovitého tvaru s otvorom o priemere

8 c,, šírka 3 cm, výška 2,8 cm

• železná kopija listovitého tvaru s tuľajkou, poškodená, o priemere 10,5 cm,

priemere tuľajky 1,5 cm.

Črepy a zlomok sekery datujú sídlisko do obdobia mladšej doby bronzovej,

železná kopija je pravdepodobne z doby latenskej, nemožno však vylúčiť ani mladšie datovanie.

 

 

Turci na Slovensku:

V roku 1526 po bitke pri Moháči sa Turci dostali do styku so Slovenskom.

Turecká expanzia tvrdo zasiahla aj stredné a dolné Ponitrie ako i celú Žitavskú

kotlinu. Obec Černík bola Turkom poplatná v rokoch 1548 – 1598. V roku 1598

bola obec Turkami úplne zničená a vypálená.

V roku 1599 Turci spustošili západné Slovensko, až na Považie ich viedol

veľkovezír Ibrahim. V Nitriansekj stolici bolo zničených štyri pätiny domov.

7. augusta 1663 Turci vyhrali bitku pri Štúrove, potom postupovali na sever

od Štúrova a 25. septembra obsadili Nové Zámky. Tým, že sa Turci usadili

v Nových Zámkoch, ostala celá oblasť od Komárna po Hornú Nitru, na západe

po Bratislavu otvorená tureckému plieneniu. Turci v roku 1683 urobili veľkú

výpravu proti Viedni. Spustošili údolie rieky Nitry. Táto pohroma neobišla

ani obec Černík. Turkov viedol sultán Kara Mustafa Turci obkľúčili Viedeň,

no utrpeli porážku. Porazilo ich poľské jazdectvo. Táto porážka bola úplným

zvratom v tureckých vojnách. V auguste 1685 oslobodili cisárske vojská

Nové Zámky, v roku 1866 oslobodili Budín a Moháč. Definitívny koniec ich

panovania zavŕšil mier v roku 1718.

 

Prvá svetová vojna

Inšpekčná návšteva následníka trónu Rakúsko-Uhorska v Bosne Františkovi

Ferdinandovi bola osudná. Dňa 28.júna 1914 bol na jeho osobu spáchaný atentát,

čo dalo podnet na rozpútanie vojny. 28. júna 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo

Srbsku vojnu. 1. augusta 1914 zasiahla vojna i našu obec. Bola vyhlásená

mobilizácia. Do armády povolali osemnásť ročných, ale i päťdesiatnikov. Ale

ženy a starci nevládali na poliach pracovať, preto zákonite klesali i úrody

poľnohospodárskych plodín a logicky tým klesala i úroveň živočíšnej

produkcie. Nedostatok potravín, záväzky dodávať do rakúskej časti monarchie

a do Nemecka potraviny nútili štát zaviesť rekvirácie. Roľníkom ponechali

len malú časť úrody (v roku 1916 to bolo iba 15 kg na osobu mesačne) určenú

na výživu rodiny, zvyšok odkúpil štát za veľmi nízke ceny.

Na sklonku roku 1918 skončila I.svetová vojna, trvala 4,5 roka. Na frontoch

padlo a ostalo nezvestných 27 občanov Černíka.

 

Prvá Česko-Slovenská republika

Po skončení I.svetovej vojny, po kapistulácii Rakúsko-Uhorska na jeho

troskách vznikali nové štátne útvary. Medzi nimi i Československá republika,

ktorá vznikla dňa 28. októbra 1918. O jej vznik sa zaslúžila trojica štátnikov –

Tomáš Garique Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Eduard Beneš.

Zaviedli sa nové župné a okresné zriadenie od 1. januára 1923. V samospráve

namiesto richtára začal pôsobiť starosta a namiesto výborníkov, členovia

obecného zastupiteľstva. naďalej v obci zostáva okolný notariát, do ktorého

patrili obce: Čornok, Fedýmeš, Ezdeg, Horný a Dolný Síleš.

Volebné obdobie starostu, členov obecnej rady a obecného zastupiteľstva

bolo 4-ročné. Úrad vykonávali bezplatne, alebo len za veľmi malú odmenu.

Starosta mal ročný príjem za funkciu 250,-Kčs.

Prvá zápisnica z obecnej rady po I. Svetovej vojne v slovenskom jazyku

bola napísaná v roku 1921. Bol to rozpočet.

 

Hortyovská okupácia 1938-1945

Vyšší princí v zámku Belvedere vo Viedni dňa 2. decembra 1938

rozhodol oodstúpení slovenského územia v rozlohe 10 390 kilometrov

štvorcových hortyovskému Maďarsku.

Obec Černík pripadla hortyovskému Maďarsku. Nastala okupácia južného

Slovenska. Čiernym dňom pre Černík bol 10. november, keď vtrhlo maďarské

vojsko do Černíka. Maďarskí vojaci násilne vyvesili maďarskú zástavu. Keďže

obec bola a je čisto slovenská, v ten večer sa našli odvážlivci, ktorí maďarskú

zástavu strhli a zakopali do zeme. Pre tento čin boli viacerí perzekuovaní,

fyzicky mučení, ale nevyzradili nikoho, hoci vedeli, kto to bol. Černičania

nerešpektovali ani výzvu maďarského vojenského veliteľstva k nastúpeniu

vojenskej služby do maďarskej armády. Mnohí to riešili útekom na Slovensko

a iní sa skrývali na rôznych miestach.

Z tých čo odišli na Slovensko, bol známy rodák z Černíka, Cyril Martiš.

Bol pilotom a vyznamenal sa najmä v Malej vojne, keď Maďari napadli

Slovensko.

Vyhnanie maďarských hortyovských okupantov z Černíka malo krutú

predohru. V dňoch 6. a 7. marca 1945 vpochodoval do Černíka oddiel

gulometčíkov. Ich cieľom bolo potrestať obyvateľov Černíka, Dolného

Síleša, Horného Síleša, Ďoroku a Svätého Michala za to, že odmietli bojovať

proti slovanským bratom v maďarskej fašistickej armáde nyilašovcov.

Podľa daných možností väčšina mužov odmietla nástup do tejto polofeudálnej

armádnej garnitúry. Spomínaný oddiel gulometčíkov vykonal raziu a mnohých

skrývajúcich sa mužov objavili. V trestnej výprave boli nemilosrdní

militantní oficieri a honvédi. Mali na svedomí mnohé nevinné životy.

Táto trestná výprava svoj úkon započala v každej obci tým, že prvých dvoch

až štyroch mužov Sloákov bez pripustenia obhajoby a rodiny mieste

zastrelila.

Tento osud postihol týchto verných synov obce Černík:

1. Vincent Černák, 38-ročný ženatý

2. Ondrej Jánovský, 42-ročný, ženatý

3. František Benc, 34-ročný, ženatý

4. Ján Chrenák, ženatý

5. Jozef Broško, ženatý, 44-ročný

 

V druhej svetovej vojne zahynuli černičania:

Ján Gašparík, František Chrústik, Peter Kuťka, Ján Kalužák,

Štefan Lisí, Štefan Pernický, Lukáš Sádovský, Viliam Tóth,

Ján Vaškovič, Jozef Venger

Okupačné roky 1938-1945 možno považovať za najčiernejšiu etapu v živote

občanov Černíka v 20. storočí.

 

Život po oslobodení

Obec Černík bola oslobodená 27. marca 1945. Prví ruskí vojaci prišli

do Černíka okolo polnoci 26. marca. Bola to hliadka prieskumníkov.

V roku 1947 boli opravené domy, poškodené v priebehu vojny.

Zničený železobetónový most bol nahradený drevenným mostom

cez dvor Pavla Mika.

V roku 1948 sa začal uskutočňovať plán výstavby nového mosta cez rieku

Cetinku v hodnote 6,8 milióna Kčs. Písal sa rok 1950 a občania s veľkým

uspokojením prijali ukončenie výstavby nového mosta .

Z príležitosti osláv 10. výročia oslobodenia obce bol postavený pomník

padlým občanom v II. Svetovej vojne.

Významné bolo pre obec i zriadenie poštového a telgrafného úradu

Do tohto úradu patrili obce: Černík, Dolný a Horný Vinodol.

13. februára 1958 sa konala zakladajúca schôdza Jednotného roľníckeho

družstva. Za predsedu bol zvolený Ján Krupa.

Rok 1960 bol pre občanov bohatý na rôzne udalosti. Konali sa voľby

do národných výborov (MNV). Za predsedu bol zvolený Jozef Hajnala.

V obchode potraviny nastal veľlý prelom, miesto pultového predaja

bola zriadená samoobsluha.

Veľkou pomocou pre občanov bolo zriadenie zdravotného strediska

v Černíku pre obce Černíka Mojzesovo. Prvým obvodným lekárom

bol MUDr. Alexander Sčasný.

Slávnostný deň v obci bol aj 23. september 1964, kedy bol zavedený

celoobecný rozhlas a zrušný miestny bubeník Štefan Vilinek.

V roku 1966 bola shválená i výstavba kultúrneho domu v obci s rozpočtom

450 tisíc Kčs v akcii Z, avšak celkové náklady dosiahli výšku 1,2 milióna Kčs.

V roku 1968 boli započaté práce na regulácii rieky Cetínky. Práce

vykonávali pracovníci Váhostavu, ktorí boli v obci aj ubytovaní.

V roku 1969 pokračujú investičné akcie v obci. Veľmi intenzívne pokračuje

výstavba rodinných domov, v obci boli vybudované ďalšie bezprašné

komunikácie v dĺžke 2 km.

Regulácia rieky v oblasti celého katastra obce Černík bola ukončená

a skolaudovaná.

V roku 1973 sa konečne po dlhom čase podarilo v obci ukončiť a

skolaudovať i stavbu kultúrneho domu, vrátane ústredného kúrenia.

Veľké nešťastie postihlo veľké nešťastie obec v marci 1973. Hospodárske

zvieratá na miestnom JRD boli napadnuté slintačkou a krívačkou.

Odo dňa nákazy, 11.3.1973 od 17.00 hod. Bola obec uzatvorená.

Nebolo ju možné opustiť 7 dní. Potom bola na miestnej škole

zriadená dezinfekčná stanica, na ktorej pracovali dve pracovníčky

OHES.

Od nákazy bola obec očistená tzv. Záverečnou dezinfekciou, ktorú

vykonávali vojaci za prítomnosti veterinára a vysokého štátneho

úradníka. Normálny život v obci začal od 1.4.1973. Vyučovanie sa tiež

datuje k tomuto termínu.

V roku 1974 bola k všeobecnej spokojnosti občanov zariadená

sobášna miestnosť na veľmi slušnej úrovni.

V roku 1980 funkcionári združeného JRD v Komjaticiach rušia

výrobné stredisko v Černíku a presúvajú ho do Komjatíc. Bol to

strategický omyl vtedajšieho vedenia JRD na čele s predsedom

Vojtechom Sládečkom /pochádzal v Veľkého Kýru/.

Tunajší ľudia - záhradkári, vinohradníci ale i bezzemkovia museli

za každú maličkosť ísť do Komjatíc. Táto krivda spáchaná na našich

občanoch sa napravila až v roku 1983,keď nastala zmena predsedu JRD

v Komjaticiach.